História
História
Obec sa písomne prvý krát spomína v dokumente z roku 1354, kde kráľ Ľudovít I. nariadil Petrovi Cudarovi, vtedajšiemu županovi Šarišskej stolice, aby vrátil synom Čela, zemanom z Komloša (Chmeľovej) dediny, ktoré im zabral z poverenia kráľa. Vrátenie sa vzťahovalo aj na dedinu Želmanovce. Z obsahu uvedeného dokumentu je zrejmé, že Želmanovce existovali už v prvej polovice 14. storočia a vyskytuje pod maďarským názvom v zmysle Želmanova Poruba. Z neho vyplýva, dedinu založili usadlíci podľa zákupného práva so šoltýsom Želmanom.
V neskorších listinách z druhej polovice 14. a prvej polovice 15. storočia sa táto dedina vyskytuje pod druhým maďarským názvom roku 1371 Salamonfalwa v zmysle Želmanova Ves. V listinách z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod tretím maďarským názvom Zalman (1402). Hoci je evidentné, že základom všetkých názvov bolo osobné meno Želman, nemožno zistiť, či ním bol, zeman, alebo šoltýs. V každom prípade obec vznikla v druhej polovici 13. storočia.
V 14. storočí patrila obec zemanom z Komloša, v 15. – 16. storočí najmä Bánovcom a Bagošovcom z Kukovej, ale aj Kalnášiovcom a iným.
Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 21 port, takže Želmanovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov okrem richtára zdanili od 5, 3, resp. 2,5 porty, pričom v roku 1567 hospodárilo sedem domácností – richtárova na celej a ostatné na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu bolo 5, 7 a 3 želiarske domácnosti. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo zo 7 obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bola malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 19. storočí dedinu mali vo vlastníctve opäť Bánovci.
Terajšia podoba názvu obce sa začala používať v 18. storočí (1773 Zelmanowcze) a v roku 1927 sa ustálil názov Želmanovce, maď. Zsalmány.
SYMBOLY OBCE
Želmanovce doteraz nemali erb, ale obecná samospráva na určitej úrovni vývoja používala pečať. Najstaršia známa pečať obce Želmanovce pochádza z 19. storočia a pochádza Altenburgerovej zbierke pečatí v Maďarskom štátnom archíve (MOL) v Budapešti, fond Šariš.Na okrúhlej pečati je nápis ZSALMÁNY HELYSÉG PECSÉTE 1837 (Pečať obce Želmanovce 1837) a zobrazuje štylizovaný snop obilia obopnutý kosákom.
Pečať patrí do skupiny pečatí s poľnohospodárskym motívom. Symbol na pečati je veľmi často sa opakujúcim motívom na historických pečatiach bývalej Šarišskej župy z rokov okolo 1830-1840. (Chmeľovec, Kapušany, Giraltovce, atď). Nemôže teda slúžiť ako jednoznačný symbol pre návrh erbu, ale vhodným doplnením o ďalšie prvky už môže spĺňať požiadavku jednoznačnosti.
Pre erb sa používa definícia, že je to na štíte umiestnené trvalé znamenie (symbol), ktoré je vytvorené podľa určitých a zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzickú, právnickú osobu, mesto, teritórium, alebo obec. Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierského stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav.
Symboly obecných pečatí v začiatkoch v zásade boli odvodené od patrónov obecných kostolov a tento postup sme doporučili aj obecnému zastupiteľstvu, ktoré doporučilo aplikáciu symbolu patróna obecného kostola v Želmanoviach, sv. Jána Krstiteľa (od roku 1968) v erbe obce. Uvedenú kombináciu doporučuje aj Heraldická komisia SR.
Spojením symboliky snopu s kosákom s atribútom sv. Jána Krstiteľa (Baránok Boží) vzniká veľmi jedinečný, pôsobivý a svojim obsahom významný erb obce Želmanovce:V modrom poli štítu pred zlatým snopom so zastoknutým strieborným kosákom strieborný, späťhľadiací Baránok držiaci striebornú zástavu s červeným krížom na zlatej krížovej žrdi.Farebná kompozícia erbu vychádza zo symboliky farieb: baránok – biely. Základná symbolika tejto farby je čistota, dokonalosť, svetlo, nevinnosť. Štít – modrý. Jeho symbolika vyjadruje nebo, čistotu. Vyjadruje božstvo a pravdu, nakoľko pravda je stála a rovnako trvalá ako nebeská obloha. Snop – žltý. Je to prirodzené sfarbenie zviazaných obilných klasov. Kosa – biela. Tiež najbližšie k prírodnému sfarbeniu.
Pečať obce Želmanovce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ŽELMANOVCE.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a bude ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.
Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly od ktorých možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Želmanovce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2 : 3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.
Štandarda starostu obce Želmanovce má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb.
Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť:
• ŽELMANOVCE • STAROSTA •
• ŽELMANOVCE • OBECNÝ ÚRAD •
• ŽELMANOVCE • OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO •
Želmanovce ležia na východnom Slovensku, v juhozápadnom okraji Nízkych Beskýd v údolí potoka Tople, v Ondavskej vrchovine, 8 km na západ od Giraltoviec, v nadmorskej výške okolo 235 m.
Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvorí treťohorný flyš so súvislým pokryvom svahových hlín. Lesný porast s prevahou buka a borovice je v južnej časti.
Severne od obce je malý borovicový park. Je to potočná radová dedina.
Kaštieľ na konci obce pochádza z 20. rokov 18. storočia. Jednopodlažná budova so stĺpovým portikom na hlavnej fasáde, zakončeným trojhranným tympanónom.
K portiku vedú z cesty voľné schody. V oknách sa zachovali pôvodné, tzv. oštepové mreže. V miestnostiach rovné stropy alebo valené klenby s malými lunetami.
Za kaštieľom sa nachádza park.
