História
História

V neskorších listinách z druhej polovice 14. a prvej polovice 15. storočia sa táto dedina vyskytuje pod druhým maďarským názvom roku 1371 Salamonfalwa v zmysle Želmanova Ves. V listinách z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod tretím maďarským názvom Zalman (1402). Hoci je evidentné, že základom všetkých názvov bolo osobné meno Želman, nemožno zistiť, či ním bol, zeman, alebo šoltýs. V každom prípade obec vznikla v druhej polovici 13. storočia.
V 14. storočí patrila obec zemanom z Komloša, v 15. – 16. storočí najmä Bánovcom a Bagošovcom z Kukovej, ale aj Kalnášiovcom a iným.
Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 21 port, takže Želmanovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov okrem richtára zdanili od 5, 3, resp. 2,5 porty, pričom v roku 1567 hospodárilo sedem domácností – richtárova na celej a ostatné na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu bolo 5, 7 a 3 želiarske domácnosti. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo zo 7 obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bola malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 19. storočí dedinu mali vo vlastníctve opäť Bánovci.
Terajšia podoba názvu obce sa začala používať v 18. storočí (1773 Zelmanowcze) a v roku 1927 sa ustálil názov Želmanovce, maď. Zsalmány.
SYMBOLY OBCE

Želmanovce doteraz nemali erb, ale obecná samospráva na určitej úrovni vývoja používala pečať. Najstaršia známa pečať obce Želmanovce pochádza z 19. storočia a pochádza Altenburgerovej zbierke pečatí v Maďarskom štátnom archíve (MOL) v Budapešti, fond Šariš.Na okrúhlej pečati je nápis ZSALMÁNY HELYSÉG PECSÉTE 1837 (Pečať obce Želmanovce 1837) a zobrazuje štylizovaný snop obilia obopnutý kosákom.
Pečať patrí do skupiny pečatí s poľnohospodárskym motívom. Symbol na pečati je veľmi často sa opakujúcim motívom na historických pečatiach bývalej Šarišskej župy z rokov okolo 1830-1840. (Chmeľovec, Kapušany, Giraltovce, atď). Nemôže teda slúžiť ako jednoznačný symbol pre návrh erbu, ale vhodným doplnením o ďalšie prvky už môže spĺňať požiadavku jednoznačnosti.

Symboly obecných pečatí v začiatkoch v zásade boli odvodené od patrónov obecných kostolov a tento postup sme doporučili aj obecnému zastupiteľstvu, ktoré doporučilo aplikáciu symbolu patróna obecného kostola v Želmanoviach, sv. Jána Krstiteľa (od roku 1968) v erbe obce. Uvedenú kombináciu doporučuje aj Heraldická komisia SR.
Spojením symboliky snopu s kosákom s atribútom sv. Jána Krstiteľa (Baránok Boží) vzniká veľmi jedinečný, pôsobivý a svojim obsahom významný erb obce Želmanovce:V modrom poli štítu pred zlatým snopom so zastoknutým strieborným kosákom strieborný, späťhľadiací Baránok držiaci striebornú zástavu s červeným krížom na zlatej krížovej žrdi.Farebná kompozícia erbu vychádza zo symboliky farieb: baránok – biely. Základná symbolika tejto farby je čistota, dokonalosť, svetlo, nevinnosť. Štít – modrý. Jeho symbolika vyjadruje nebo, čistotu. Vyjadruje božstvo a pravdu, nakoľko pravda je stála a rovnako trvalá ako nebeská obloha. Snop – žltý. Je to prirodzené sfarbenie zviazaných obilných klasov. Kosa – biela. Tiež najbližšie k prírodnému sfarbeniu.

Pečať obce Želmanovce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ŽELMANOVCE.

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly od ktorých možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Želmanovce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2 : 3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.

Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť:
• ŽELMANOVCE • STAROSTA •
• ŽELMANOVCE • OBECNÝ ÚRAD •
• ŽELMANOVCE • OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO •
Želmanovce ležia na východnom Slovensku, v juhozápadnom okraji Nízkych Beskýd v údolí potoka Tople, v Ondavskej vrchovine, 8 km na západ od Giraltoviec, v nadmorskej výške okolo 235 m.
Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvorí treťohorný flyš so súvislým pokryvom svahových hlín. Lesný porast s prevahou buka a borovice je v južnej časti.
Severne od obce je malý borovicový park. Je to potočná radová dedina.
Kaštieľ na konci obce pochádza z 20. rokov 18. storočia. Jednopodlažná budova so stĺpovým portikom na hlavnej fasáde, zakončeným trojhranným tympanónom.
K portiku vedú z cesty voľné schody. V oknách sa zachovali pôvodné, tzv. oštepové mreže. V miestnostiach rovné stropy alebo valené klenby s malými lunetami.
Za kaštieľom sa nachádza park.